
Neviem či je to tým, aká je, alebo tým aká som ja. Možno keby som mala inú najlepšiu kamošku, bolo by to iné. Alebo je ten problém vo mne. Myslím že správna bude tá prvá možnosť. Pretože s nikým iným sa necítim tak ako s ňou. Áno, na jednej strane je s ňou sranda, dá sa s ňou porozprávať a je veľmi milá. Ale na tej druhej.. Vždy keď s ňou niekde som, ona je stredobodom pozornosti. Väčšina ľudí ma pozná len ako jej najlepšiu kamošku. Áno, som dobrá, ale nie najlepšia. To ona. Vždy vie čo robiť, čo povedať,.. Žiadam veľa, ak chcem, aby sa konečne niekto zaujímal aj o mňa? Koľký chalani sa mi páčili, s koľkými som sa cítila úžasne, s koľkými som sa mohla dať dokopy.. Keby nebolo jej. Áno, väčšinou s nimi vždy začala chodiť. A najhoršie na tom je, keď viem že keby neexistovala, som to ja, kto je s nimi šťastný. Každý jeden deň mi rozpráva, kto ju chce, čo jej povedal, napísal.. A ja sa cítim mizerne. Niekedy mám chuť zbaliť si veci, a vypadnúť, preč z tohot mesta, z tejto krajiny. Niekam do Ameriky, kde by som začala nový život. Kde by som sa konečne aj ja mohla cítiť ako dievča, ktoré majú ľudia radi. Prečo to nie je také ľahké? A najhoršie na tom všetkom je, že ju mám rada. Pretože ona je fakt dobý človek. Niekedy, ako napríklad dnes, mám fakt náladu pod psa.


